Už dvadsaťpäť rokov dievčatá a chlapci, mladé ženy a muži podriaďujú svoj súkromný život súboru. Rodinné oslavy, práce v záhrade, na dome, stretnutia s priateľmi často museli ísť bokom, lebo bolo potrebné odtancovať vystúpenie. Neraz boli unavení, rozladení, smutní ale úsmev na tvári vypovedal o ich profesionalite a vo víre tanca zabudli na všetky starosti.

A takto to bolo od začiatku súboru v roku 1983. Pri jeho vzniku stáli pani Marta Hermanová, vtedajšia kultúrna pracovníčka pri MsKS v Zlatých Moravciach a pani Zuzana Kiššová, prvá vedúca súboru. Dve sudičky, ktoré vdýchli život tomuto malému tanečnému telesu. Svojím nadšením strhli aj ďalších mladých ľudí, ktorí sa stali jeho zakladajúcimi členmi: Ivan Kozai, Anka Števulová - Kozaiová, Čeňo Meňhert, Ruženka Pániková - Meňhertová, Jožko Križan, Gabika Mráziková - Skačanová, Janko Kršák, Gabika Kopčová, Emil Solčiansky, Vierka Kováčová - Koprdová, Antalová.

Ich jednoduché tanečné prvky, jednokročky, dvojkročky a točenia pripomínali prvé, nesmelé kroky dieťaťa. Kroky, ktoré boli stále istejšie a ráznejšie. Harmonika - heligónka, ktorú ťahal pán Toma, bol zatiaľ jediný hudobný nástroj, ktorý doprevádzal ich tanečné vystúpenia. Asi po dvoch rokoch prebral súbor Ing. Cyril Lazúr. A tance sa stali celistvejšími. Utvoril choreografiu dievčenských kolečiek, chlapčenských rozkazovačiek, tance zo života ľudu: priadky, pranie na potoku, tance z východného Slovenska a Detvy. K pánovi Tomovi pribudli ďalší muzikanti, vojaci základnej vojenskej služby z Nitry, ktorí prišli s cimbalom a huslami. Hudba získala na kvalite a mohutnosti. Spoločne sa zúčastnili armádnej súťaže ASUT v Kroměříži, odkiaľ si priniesli prvé miesto. Bol to ich prvý veľký zájazd a prebudil v nich túžbu po objavovaní ďalších krajín a šírení slovenských piesní a tancov vo svete.

A prišiel rok 1990, keď sa vtedajší vedúci rozhodol odovzdať vedenie súboru novému, ale skúsenému tanečníkovi Ing. Radovanovi Bakaľárovi. Až nasledujúce roky ukázali, že voľba bola správna. Nový vedúci sa stal choreografom a manažérom v jednej osobe. Získaval nových členov, hľadal stálych muzikantov, naháňal peniaze na ďalšie kroje, objavoval staré a ešte staršie piesne. A tvoril. Spod pera mu vyšiel tanec pre chlapcov - bašistovská a dokončil tanec z Lehoty. S piatimi tancami išli prvýkrát do sveta a potom rok čo rok mierili do inej krajiny. Pribúdali tance, kroje, ľudia. Naši folkloristi otvárali srdcia a diváci oči od údivu. Je možné, aby taká malá krajina ako Slovensko, mala také veľké kultúrne bohatstvo? Vďaka úžasným manažérskym schopnostiam dokázal vedúci súboru získať kontakty v krajinách takmer celej Európy.